16.septembra 2018 – Finančné inštitúcie musia podľa nových regulácií držať podstatne viac kapitálu v pomere k aktívam a musia mať menej dlhu v pomere k aktívam a väčšie percento likvidných aktív.

Vyššia regulačná záťaž, ktorá je následkom finančnej krízy spred desiatich rokov, zvýšila bariéry pre vstup na trh. Finančný sektor sa tak stal bezpečnejší, zároveň však od krízy vzniká len minimum nových bánk, čo spôsobuje nižšiu konkurenciu v sektore. Poukázal na to analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.

“Finančné inštitúcie musia podľa nových regulácií držať podstatne viac kapitálu v pomere k aktívam a musia mať menej dlhu v pomere k aktívam a väčšie percento likvidných aktív. Takisto musia vykazovať podstatne viac dát regulátorom,” priblížil Boros. V porovnaní s obdobím spred desiatich rokov je tak podľa Jany Glasovej z Poštovej banky finančný sektor výraznejšie regulovaný a súčasne podstatne zdravší a odolnejší.

Následkom toho však od krízy vzniká minimum nových bánk, pretože si nemôžu dovoliť takú regulačnú záťaž, a to znižuje konkurenciu v sektore, podotkol analytik. “Lepším riešením by bolo ešte viac sprísniť požiadavky na kapitál a na maximálne zadlženie bánk, aby sa znížila ich rizikovosť. A na výmenu znížiť regulačnú záťaž, ktorá by sprístupnila sektor novým hráčom a podporila tak konkurenciu v odvetví,” myslí si Boros.

Bankový sektor je už v súčasnosti podľa analytika Saxo Bank Tomáša Daňhela robustný, pričom spĺňa vyššie požiadavky na kapitál. Prípadnú budúcu krízu by tak mal ustáť aj slovenský bankový sektor. “Slovenský bankový sektor prešiel aj v roku 2009 globálnou krízou bez štátnej pomoci, odvtedy sa regulácie len sprísnili, takže by mal bez problémov ustáť aj prípadnú budúcu krízu,” uzavrela hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

tasr